...........................................................
Cez sklíčko dúhové nahliadni tam,
kde farby dávno nedýchajú
a steny pamätajú mnoho.
Máš dovolené!
V polorozpadnutej hmle môžeš
vykričať všetko, čo trápi
tvoju ľudskú dušu.
Zbaľ krídla a na tri do tej hĺbky skoč!
A poletíš ...
...........
...........
...........
pocítiš...
...........
...........
bezmyšlienkovú členitosť
a nostalgický nádych slnka.
A budeš sa modliť,
aby si nikdy nedopadol,
aby tým pocitom
chvel si sa
NAVŽDY.
Tak si kvapkou v daždi
alebo vetrom na púšti?